História obce Jesenské

Jesenské, leží v Stredoslovenskom kraji v Rimavskej kotline, 11 km na JV od Rimavskej Soboty. Prvá písomná zmienka je z roku 1274, kde je obec uvádzaná pod názvom Feled. Postupne sa názov menil v r. 1773 na Feledincze, r. 1920 Feled, Veledín, r. 1927 Feledince až do roku 1948, kedy bol zmenený na Jesenské, podľa slovenského básnika a spisovateľa Janka Jesenského.  A v maďarskom jazyku sa dodnes používa názov obce „Feled“.

 

Obec bola vlastníctvom Rátoltyovcov,  15. storočí sa obec spomína ako majetok Felediovcov, v 16. storočí a Lórantffyovcov a po nich patrila viacerým zemanským rodinám. Neskôr patrila gemerskému a následne hajnáčskemu hradnému panstvu.
Veľmi trpela za tureckej okupácie, najmä však v 18. storočí od zemepánskej rodiny Vayovcov, keď podaní úplne schudobneli. Roku 1773 mala 20 usadlostí. Roku 1818 mala 54 domov a 414 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.
Od druhej polovici 19. storočia bola sídlom slúžnovského obvodu. Poľnohospodárskou obcou bola aj za 1. ČSR. Trpela nezamestnanosťou. ( Roku 1938 – 44 pripojená k Maďarsku). Do roku 1949 obec bola sídlom okresu. Ako okresné sídlo mala 27 dedín a 26 osád.

 

Počas okupácie tu pôsobila ilegálna skupina odporu. Po oslobodení bol zaznamenaný rozvoj obce. V súpise pamiatok na Slovensku je obec Jesenské vedené ako skupinová cestná dedina.

 

Obec za Rakúsko-Uhorskej monarchie mala úradný názov Feled. Po prevrate r. 1918 pomenovaná bola krátky čas na Veledín a Veladín, od r 1922 Feled a Feledince, od 1.1.1950 Jesenské. Tu bolo asi od konca 19. storočia sídlo okresu prenesené z Rimavskej Seči, ktoré dňom 1.1.1951 bolo zrušené a obec pripojená do okresu Rimavská Sobota.

 

História erbu

 

pecat.jpgTáto obecná pečať pochádza z druhej polovice 18. storočia.
Odtlačok typária je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v Budapešti.
Na pečati s kruhopisom FELED KÖZSÉG PECSÉTJE (pečať obce Jesenské) je ako obecné znamenie vyobrazený lemeš medzi dvoma zo zeme vyrastajúcimi obilnými klasmi.

 

.

 

Budova obecného úradu

 

Budova obecného úraduS výstavbou terajšieho obecného úradu sa údajne začalo v r. 1935 – 36, na podnet Dezidera Urbána, ktorému aj patrila. Neskôr ju dal do podnájmu notárskemu úradu, ktoré sídlilo na poschodí. Na prízemí bola lekáreň a holičstvo.
Od roku 1950 sa stala budova sídlom Obecného úradu, ktorý sa presťahoval s terajšej ZŠ maď. (pri cintoríne)

 

.

 

Pamätihodnosti

 

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol Navštívenia panny Márie. Túto pôvodne barokovú stavbu z roku 1737 niekoľkokrát upravovali. V roku 1825 bola poškodená požiarom. Chrám reformovanej cirkvi, bol v roku 1898 postavený na mieste pôvodného stredovekého kostola v neoklasicistickom štýle.Ďalej sa tu nachádzajú dve zemianske kúrie. Prvá bola postavená na konci 18. storočia v neskorobarokovom slohu. Druhú, klasicistickú kúriu, postavili v polovici 19. storočia, na mieste pôvodného renesančného objektu.

 

Na cintoríne obce sa nachádzajú drevené stĺpové náhrobníky, zakončené hlavicami so symbolmi života miestnej výroby z prelomu 19. – 20. storočia. Medzi pamiatky novodobej histórie možno zaradiť aj pomník obetiam I. a II. Svetovej vojny.

katol_kostol.jpgreform_kostol.jpg

pomnik.jpg

pomnik_padlych.jpg