Navigácia

Obsah

História obce Jesenské

 

Jesenské, leží v Stredoslovenskom kraji v Rimavskej kotline, 11 km na JV od Rimavskej Soboty. Prvá písomná zmienka je z roku 1274, kde je obec uvádzaná pod názvom Feled. Postupne sa názov menil v r. 1773 na Feledincze, r. 1920 Feled, Veledín, r. 1927 Feledince až do roku 1948, kedy bol zmenený na Jesenské, podľa slovenského básnika a spisovateľa Janka Jesenského.  A v maďarskom jazyku sa dodnes používa názov obce „Feled“.

Obec bola vlastníctvom Rátoltyovcov,  15. storočí sa obec spomína ako majetok Felediovcov, v 16. storočí a Lórantffyovcov a po nich patrila viacerým zemanským rodinám. Neskôr patrila gemerskému a následne hajnáčskemu hradnému panstvu.
Veľmi trpela za tureckej okupácie, najmä však v 18. storočí od zemepánskej rodiny Vayovcov, keď podaní úplne schudobneli. Roku 1773 mala 20 usadlostí. Roku 1818 mala 54 domov a 414 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.
Od druhej polovici 19. storočia bola sídlom slúžnovského obvodu. Poľnohospodárskou obcou bola aj za 1. ČSR. Trpela nezamestnanosťou. ( Roku 1938 – 44 pripojená k Maďarsku). Do roku 1949 obec bola sídlom okresu. Ako okresné sídlo mala 27 dedín a 26 osád.

Počas okupácie tu pôsobila ilegálna skupina odporu. Po oslobodení bol zaznamenaný rozvoj obce. V súpise pamiatok na Slovensku je obec Jesenské vedené ako skupinová cestná dedina.

Obec za Rakúsko-Uhorskej monarchie mala úradný názov Feled. Po prevrate r. 1918 pomenovaná bola krátky čas na Veledín a Veladín, od r 1922 Feled a Feledince, od 1.1.1950 Jesenské. Tu bolo asi od konca 19. storočia sídlo okresu prenesené z Rimavskej Seči, ktoré dňom 1.1.1951 bolo zrušené a obec pripojená do okresu Rimavská Sobota.

 

História erbu

erbTáto obecná pečať pochádza z druhej polovice 18. storočia.
Odtlačok typária je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v Budapešti.
Na pečati s kruhopisom FELED KÖZSÉG PECSÉTJE (pečať obce Jesenské) je ako obecné znamenie vyobrazený lemeš medzi dvoma zo zeme vyrastajúcimi obilnými klasmi.

 

 

Budova obecného úradu

Obecný úradS výstavbou terajšieho obecného úradu sa údajne začalo v r. 1935 – 36, na podnet Dezidera Urbána, ktorému aj patrila. Neskôr ju dal do podnájmu notárskemu úradu, ktoré sídlilo na poschodí. Na prízemí bola lekáreň a holičstvo.
Od roku 1950 sa stala budova sídlom Obecného úradu, ktorý sa presťahoval s terajšej ZŠ maď. (pri cintoríne)

 

 

 

Pamätihodnosti

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol Navštívenia panny Márie. Túto pôvodne barokovú stavbu z roku 1737 niekoľkokrát upravovali. V roku 1825 bola poškodená požiarom. Chrám reformovanej cirkvi, bol v roku 1898 postavený na mieste pôvodného stredovekého kostola v neoklasicistickom štýle.Ďalej sa tu nachádzajú dve zemianske kúrie. Prvá bola postavená na konci 18. storočia v neskorobarokovom slohu. Druhú, klasicistickú kúriu, postavili v polovici 19. storočia, na mieste pôvodného renesančného objektu.

Na cintoríne obce sa nachádzajú drevené stĺpové náhrobníky, zakončené hlavicami so symbolmi života miestnej výroby z prelomu 19. – 20. storočia. Medzi pamiatky novodobej histórie možno zaradiť aj pomník obetiam I. a II. Svetovej vojny.

pamatihodnostipamatihodnosti

pamatihodnosti

pamatihodnosti

.