Feled a közép-szlovákiai régióban fekszik, Rimaszombattól 11 km-re délkeletre, a Rima medencéjében.
Az első írásos emlék 1274-ből származik a faluról, ahol Feled néven említik.
Későbbiek folyamán a név fokozatosan változott: 1773-ban Feledincze, 1920-ban Feled ill. Veledín, 1927-től 1948-ig Feledince, majd 1948-ban a falu elnevezését Jesenskére módosították a szlovák költő és író vezetékneve után.
A Feled elnevezést a mai napig használják az itt élő magyar ajkúak.
Kezdetekben a falut a Rátolty család, a 15. században a Feledi család, majd a 16. században a Lórántffy család birtokaként említik, végezetül a falu több nemesi család között oszlott szét.
Neskôr patrila gemerskému a následne hajnáčskemu hradnému panstvu. Veľmi trpela za tureckej okupácie,
najmä však v 18. storočí od zemepánskej rodiny Vayovcov,
keď poddaní úplne schudobneli.
Roku 1773 mala 20 usadlostí.
Roku 1818 mala 54 domov a 414 obyvateľov.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Od druhej polovici 19. storočia bola sídlom slúžnovského obvodu.
Poľnohospodárskou obcou bola aj za prvej Československej Republik
y. Trpela nezamestnanosťou.
Roku 1938 – 44 bola pripojená k Maďarsku.
Do roku 1949 obec bola sídlom okresu.
Ako okresné sídlo mala 27 dedín a 26 osád.
Počas okupácie tu pôsobila ilegálna skupina odporu. Po oslobodení bol zaznamenaný rozvoj obce. V súpise pamiatok na Slovensku je obec Jesenské vedená ako skupinová cestná dedina.
Obec za Rakúsko-Uhorskej monarchie mala úradný názov Feled.
Po prevrate r. 1918 pomenovaná bola krátky 
čas na Veledín a Veladín, od r 1922 Feled a Feledince, od 1.1.1950 Jesenské.
Tu bolo asi od konca 19. storočia sídlo okresu prenesené z Rimavskej Seči, ktoré dňom 1.1.1951 bolo zrušené a obec pripojená do okresu Rimavská Sobota.
História erbu
Táto obe
cná pečať pochádza z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v Budapešti.
Na pečati s kruhopisom FELED KÖZSÉG PECSÉTJE
(pečať obce Jesenské) je ako obecné znamenie vyobrazený lemeš medzi dvoma zo zeme vyrastajúcimi obilnými klasmi.
Budova obecného úradu
S výstavbou
terajšieho obecného úradu sa údajne začalo v r. 1935 – 36, na podnet Dezidera Urbána, ktorému aj patrila. Neskôr ju dal do podnájmu notárskemu úradu, ktoré sídlilo na poschodí. Na prízemí bola lekáreň a holičstvo.
Od roku 1950 sa stala budova sídlom Obecného úradu, ktorý sa presťahoval s terajšej ZŠ maď. (pri cintoríne)
Pamätihodnosti V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol Navštívenia panny Márie.
Túto pôvodne barokovú stavbu
z roku 1737 niekoľkokrát upravovali.
V roku 1825 bola poškodená požiarom.
Chrám reformovanej cirkvi,
bol v roku 1898 postavený na mieste pôvodného stredovekého kostola
v neoklasicistickom štýle.
Ďalej sa tu nachádzajú dve zemianske kúrie.
Prvá bola postavená na konci 18. storočia v neskorobarokovom slohu. Druhú, klasicistickú kúriu, postavili v polovici 19. storočia, na mieste pôvodného renesančného objektu.
Na cintoríne obce
sa nachádzajú drevené stĺpové náhrobníky,
zakončené hlavicami so symbolmi života miestnej výroby z prelomu 19. – 20. storočia.
Medzi pamiatky novodobej
histórie možno zaradiť aj pomník
obetiam I. a II. Svetovej vojny.
